Na Slovensku v minulosti pôsobilo a stále pôsobí množstvo pozoruhodných ľudových či neprofesionálnych rezbárov. Mnohí z nich sa stali pojmami v oblasti ľudového umenia. Vznikajú monografie alebo katalógy venované ich tvorbe. Je však mnoho aj takých, ktorým nebola venovaná pozornosť až tak, že sa zdá akoby boli ignorovaní. Jedným z takýchto rezbárov bol Pavel Hudec (1928 – 1986) z Dolnej Strehovej, ešte i dnes známy ako Koki, a pre mnohých v pamäti tiež ako „pán rezbár“.

Rezbár Pavel Hudec Koki bol mimoriadnym zjavom. Jeho rezby, ale aj úžitkové práce sú dodnes prítomné v mnohých domácnostiach hlavne na okolí Dolnej Strehovej a v okrese Veľký Krtíš. V priestore okresu Veľký Krtíš bol jediným ľudovým umelcom svojho druhu, a preto jeho práce boli na reprezentáciu okresu po jeho vzniku v roku 1968 hojne využívané. Ním vyrezané ocenenia v minulosti získavali víťazi okresných súťaží, ktoré prebiehali v okrese Veľký Krtíš. Dostávali ich daru návštevy okresu a mesta Veľký Krtíš, delegácie z Československa, ale i zahraničia (v tom čase hlavne socialistických krajín), družobné mestá a podniky... Jeho práce sú súčasťou zbierok Novohradského múzea a galérie v Lučenci a boli tiež súčasťou múzeí a pamätných izieb bojovej slávy jednotiek Sovietskeho zväzu na Oremovom Laze, a vo Zvolene do roku 1989. Jeho rezby zdobili kancelárie predstaviteľov mesta a okresu Veľký Krtíš. Ním vyrezávané kolísky sú pre mnohých dodnes spojené s narodením... Jeho tvorba reprezentovala ešte do 90. rokov 20. storočia okres Veľký Krtíš na mnohých pohľadniciach (ním vyrezávaný interiér reštaurácie v Slovenských Ďarmotách, a hlavne tzv. salaš v Dolnej Strehovej, ktorý celý práve on zhotovil a rezbami vyzdobil). Nebol to tradičný ľudový rezbár. Bol mimoriadne zručným a talentovaným umelcom. Podieľal sa reštaurovaní oltárov, na vyrezávaní ich chýbajúcich častí, dokonca zhotovoval celé oltáre pre evanjelických a rímskokatolíckych kostolov. Ním vyrezané oltáre sú dodnes v evanjelických kostoloch v Hrochoti, Suchom Brezove, Brezničke a v modlitebni v Príbelciach. Jeho oltár je aj v rímskokatolíckom kostole v Želovciach. Suploval tiež profesionálnych umelcov v priestore dnešného okresu Veľký Krtíš. V obci Muľa dodnes stojí pamätník Matky za mier (1963) so súsoším z umelého kameňa.    

O výnimočnosti Pavla Hudeca Kokiho vypovedá aj celý súbor ďalších aktivít, na ktorých vzniku sa podieľal, alebo pri ktorých počiatku bol. Začiatkom 50. rokov 20. storočia bol pri zrode výtvarného krúžku a ochotníckeho divadelného krúžku pri Modrokamenských uhoľných baniach. Ako ochotník hral a zároveň bol prvým výtvarníkom, ktorý staval kulisy. Podobne to bolo aj pri ochotníckom divadle v Dolnej Strehovej. popri iných bol tiež na počiatku vydávania prvého periodika v tomto priestore – Budovateľ Modrokamenska. Bol pri počiatočných prácach na známom termálnom kúpalisku v Dolnej Strehovej. Ako vášnivý záhradkár bol v Dolnej Strehovej na počiatku vzniku záhradkárskej osady.  

V diele Pavla Hudeca Kokiho nachádzame viacero línií a čŕt v minulosti tak typických pre Novohrad. Svojim nábytkom, hlavne vyrezávanými lavicami nadviazal na jeden pre Novohrad z typických výtvarných prvkov, na bohato vyrezávané drevené lavice z konca 19. a začiatku 20. storočia. Tvorbou oltárov pomyselne nadviazal na tvorcov bohato zdobených a tvarovaných novohradských kamenných náhrobníkov evanjelikov, z obdobia rokov 1870 - 1930, pre ktoré boli oltáre evanjelických kostolov predlohou. Stavbou dreveného salaša nadviazal na staviteľov drevených obydlí, pre Novohrad v minulosti rovnako typických, ako sú pre regióny na severe Slovenska. Zároveň však tvorbou oltárov a kazateľníc vysoko prekonal úroveň ľudových tvorcov. Kamenným pamätníkom z Mule sa pomyselne zaradil aj k sochárom – tvorcom oficiálnych pomníkov a pamätníkov v tomto priestore.

V každom prípade bol Pavel Hudec Koki mnohorozmerným človekom. A ako taký je typickým produktom Novohradu – novohradským samorastom: osobitý, svojský, univerzálny, tvrdohlavý, neškolený, živelný s vlastným štýlom, i napriek tomu, že bol ovplyvnený podnetmi a vzormi, ktoré nie vždy pochádzali nielen z priestoru Novohradu. S odstupom rokov po Pavlovi Hudecovi zostalo predovšetkým jeho dielo, ktoré sa táto publikácia pokúsila zosumarizovať.

Knihu vydal Novohradský historický spolok a vyšla s: