V septembri 2016 – decembri 2016 bol na základe Zmluvy č. 16-371-03233 s Fondom na podporu menia realizovaný výskum pod názvom Dokumentácia ľudovej materiálnej kultúry západnej časti Novohradu (3.7.1 Výskum, publikačná a prekladateľská činnosť). Výskum realizoval RNDr. Ján Aláč.                                                                  

Geograficky možno priestor výskumu vymedziť na západe niekdajšou hranicou Hontu s Novohradom, na severe hranicou niekdajšej Zvolenskej župy a Novohradu, ktorá bola zároveň i konfesionálnou hranicou (Novohrad – dominantne evanjelici a. v., Zvolenská župa – dominantne rímskokatolíci). Na východe bola pre vymedzenie priestoru pomyselne využitá komunikačná línia  Lučenec – Mýtna – Detva. Išlo o dediny ako Suché Brezovo, Veľký Lom, Dolné a Horné Strháre, obce Tisovníckej doliny (Senné, Brusník, Horná Strehová, Horný a Dolný Tisovník), Ľuboreč, Lentvora, Ábelová, Madačka, Nedelište, Stará Halič, Podrečany, Šuľa a ďalšie.

Dolné Strháre - dekoratívne stvárnený štít strechy s podlomenicou.

Cieľom výskumu bolo realizovať čo najširší zber materiálu, s ktorým by bolo potom možné v časovom horizonte výskumu, ale tiež do budúcnosti pracovať, a predovšetkým spracovať ho do polohy výstupov, predovšetkým publikačných. Išlo o realizáciu čo najväčšieho rozsahu fotodokumentácie, predovšetkým tradičnej architektúry a jej detailov. Podnetom pre túto snahu bolo niekoľko dôvodov. Západná časť Novohradu má svoje špecifiká, osobitý vývoj a pozoruhodnú atmosféru, ktorá je zmesou rôznych podôb zániku a stagnácie, ktorej dôsledkom býva aj dlhšie uchovanie určitých prvkov. Ďalšími faktormi bolo vyľudnenie priestoru v kontexte absencie širšej priemyselnej základne, a po roku 1989 tiež postupného úpadku poľnohospodárskej prvovýroby, ktorá bola v tomto priestore dominantným poskytovateľom pracovných príležitostí.

Pec na pečenie chleba, Madačské lazy.

Priestor západu Novohradu sa napriek všetkým svojim špecifikám mení. Opustené obydlia a hospodárske objekty (bez majiteľov) zanikajú, a naopak iné sa menia na víkendové chaty a chalupy. Jeden i druhý trend sú ohrozením doznievajúcich tradičných prvkov. Snahou bolo preto ich zdokumentovanie. Na inej úrovni bolo tiež snahou načrtnúť témy, ktorým nie je venovaná pozornosť, alebo sú niekde na pomedzí odborov, a sú tak opomínané. Časovo sa viažu na druhú polovicu 20. storočia. Takými témami sú napríklad reflexia prítomnosti sovietskych vojsk v priestore Vojenského obvodu Lešť (vojenského priestoru Oremov laz) v rokoch 1968 - 1991, alebo aj problematika jednodetného systému, ktorý sa v priestore Slovenska najvýraznejšie presadil v evanjelickom prostredí Novohradu. Jeho dôsledky sa odrážali aj v materiálnej kultúre, napríklad v architektúre, a to paradoxne v jej rozmachu, ale i následnom úpadku.  

Horná Strehová - rezbársky zdobené priečelie domu s drevenými stĺpmi a parapetom 

Počas trvania výskumu bolo urobených viac ako 7000 terénnych záberov. Získaný bol zaujímavý archívny a dokumentačný materiál, ale i zaujímavé a podnetné výpovede informátorov. Jedno i druhé s vysokou mierou výpovednej hodnoty. Pri fotografiách ich význam bude postupne narastať, tak ako sa postupne sa budú strácať alebo meniť vizuálne podoby, ktoré tieto fotografie zachytávajú. Na základe terénneho výskumu a štúdia získaných materiálov bolo spracovaných viacero tém do viac než 500 stranového výstupu. Ďalší súbor tém je stále v štádiu spracovávania.

Madačské lazy - jeden z mála zachovaných príkladov pôvodnej drevenej architektúry Novohradu

Špecifickú atmosféru mal takto vymedzený priestor aj v minulosti. Poctu mu vzdal v niekoľkých svojich článkoch a príspevkoch, ale predovšetkým prostredníctvom nádherných fotografií, Karel Plicka (*1894 Viedeň  – †1987 Praha). K najčarovnejším záberom starého Slovenska patria i tie z Novohradu, na ktorých sú  dievčatá v bohatých partách  z Veľkého Lomu alebo séria fotografií gazdu z Madačky. Zaujímavým je napríklad príspevok Karola Plicku „Primitivizmus novohradských vrchov“ z roku 1928. Primitivizmus je dnes termín používaný predovšetkým v negatívnych súvislostiach. V príspevku Karola Plicku mal význam archaickosti, pretože tak na neho tento priestor pôsobil. Archaickosť má tu podobu pôvodnosti až čistoty výtvarného prejavu, z ktorého mnohé pretrvalo aj do súčasnosti. Predovšetkým pozoruhodné podoby kamenných bohato zdobených náhrobníkov. Mnohé však zaniklo. Etnograf a teoretik umenia Jozef Vydra (*1884 Polanczyk, Poľsko – †1959 Štôla, časť Mengusoviec) zaznamenal azda najvýstižnejšie charakter dedín tohto priestoru v publikácii Ľudová architektúra na Slovensku z roku 1958, charakterizujúc Turopoľské lazy z 20. rokov 20. storočia: ...Chalupy a dvorné prístavby za Turopoľskými lazmi v Tisovníku, Madačke Turom Poli a Veľkom Lome patrili k najprimitívnejším stavbám na Slovensku vôbec. Bývali drevené z krivého dreva a vakované, alebo z hlinených váľkov, nízke, takže dvere siahali až po strechu. (...) To je obraz najstarších domov v kraji. Tak vyzeral celý tento kraj počínajúc Dačovým Lomom, Veľkým Lomom, Madačkou, Turím Poľom, kde som roku 1926 našiel dokonca zrubovú stavbu bez okien. Len otvor v stene vysoký na šírku trámov osvetľoval interiér. Táto vedľa Čičmian najstarobylejšia časť Slovenska so skoro pohanskými pieskovcovými pomníkmi na cintorínoch, s mužmi v širokých nohaviciach a s kečkami, v porovnaní, s ktorými ôsmi žijúci Detvanci s kečkami  vyzerali v roku 1925 ako oblečený podľa najnovšej módy, skoro úplne zmizla vplyvom nových opatrení pre povznesenie tohto kraja. Aspoň jedna dedina z nich mala byť zachránená ako rezervácia starobylej výroby, odevnej a stavebnej kultúry. Táto záverečná myšlienka sa v prípade Novohradu nenaplnila. Mnohé zaniklo. Mnohé však pretrvalo a cieľom projektu  bolo zaznamenať a zdokumentovať to, čo pretrvalo.

Dekoratívne zakončenie stĺpov podstení v Chrťanoch, Pravici a Ľuboreči

Dochovanými príkladmi niekdajšej zručnosti roľníckeho prostredia pri práci s drevom sú rezbársky zdobené štíty striech s podlomenicou, zachované napríklad v Horných Strhároch, Dolných Strhároch alebo Veľkom Lome. Profilované dekoratívne lišty po obvode spodnej časti strechy, spravidla v dvoch líniách je možné ešte stále nájsť na domoch takmer v každej dedine (Lentvora, Suché Brezovo a mnohé ďalšie). Čarovné sú tiež podstene domov s drevenými stĺpmi a rezbárskou výzdobou podstenia, ako sú napríklad zachované v Hornej Strehovej, Ľuboreči alebo Chrťanoch. Svoje čaro majú aj podstene s kamennými alebo murovanými stĺporadiami, zachované ešte stále temer v každej dedine. Pôvodná drevená architektúra však doznieva už len v podobe niekoľkých jednotlivých objektov (Madačské lazy alebo Ľuboreč). K zaujímavým zachovaným prvkom možno priradiť samostatne stojace pece na Madačských lazoch alebo v Nedelišti. Historické krajinné štruktúry sú zachované temer v celom priestore geomorfologického celku Ostrôžky, ale asi najzachovalejšie sú na Madačských lazoch.  Západu Novohradu je vlastné množstvo malých dedín a dediniek, kde vizuálnou dominantou a pamiatkou bola a v mnohých prípadoch zostala zvonica. Na pomerne malom priestore nachádzame zaujímavú vzorku zvoníc, od jednoduchých „rázsoh“ s malým zvonom v Ozdíne, alebo Cinobani, cez veľkoryso koncipované zvonice celé postavené z dreva (Stará Halič, Točnica alebo Turíčky), cez kombináciu murovanej časti a drevenej nadstavby (Šuľa, Horný Tisovník) , až po celé murované zvonice (Lehôtka, Madačka).  Je toho však nepomerne viac, čo tento priestor ponúka. 

Realizáciu výskumu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia